DSC_0154aa.jpg
Dnes je 29. 04. 2017, meniny má: Lea, Leo, zajtra Anastázia

Cesta do minulosti na dvoch hradoch Salgó a Šomoška v dvoch štátoch

Vytlačiť
Kategória: Turistika
Uverejnené: streda, 29. marec 2017, 09:36
Prečítané: 223x

 DSC0398

  Rýchlo, ako nespútaná voda v rieke ubehli dva roky, kedy nás naše túlavé nohy naposledy zaviedli do Maďarska na Modrastú horu. Dňom sa vtedy spúšťal dážď a vo vyšších polohách nás ešte k tomu prekvapil sneh. Biele chumáče pokrývali chodník a nám nezostalo iné, len si chumelicou pomaly raziť cestičku až na samotný vrchol hory Kékes.

Takmer presne na deň, len s miernym odstupom času, mieria na maďarskú hranicu opäť dva autobusy. Tentokrát s 86 turistami. Dáždik vytrvalo bubnuje na okná a neutícha ani vtedy, keď vystupujeme na parkovisku za obcou Salgóbánya. Pravda odveká potvrdzuje, že boj s prírodou je vopred prehratý boj. Okrem toho sme predsa túlaví vlci, ochotní, prispôsobiví prostrediu a okolnostiam. Miernym stúpaním lesným chodníkom prichádzame kamenistým terénom postupne cca po 15 minútach na hrad Salgó. Celý dnešný deň sa bude niesť v duchu minulosti. Dejiny vraj píšu tí najsilnejší a najodhodlanejší, tak teda vykročte spolu so mnou o niekoľko storočí späť do histórie.

Ocitáme sa v 13.storočí. Simon z rodu Kačičovcov začal stavať maďarský hrad Salgó. Hradné múry sa postupne dvíhajú na vysokom sopečnom brale vo výške 625 m.n.m. nad obcou Salgóbánya. Traja majestátni kamenní strážcovia, hrady Salgó, Šomoška a neďaleký Fiľakovský hrad sú situované vo vzájomnej blízkosti. Ochraňujú obchodnú cestu smerujúcu severojužným smerom, najmä pred vpádom nepriateľa. Hrad postupne mení viacerých majiteľov a v 18. a 19. storočí patrí do vlastníctva rodu Jankovichovcov. Od roku 1938 sa týči na najvyššom bode hradu rozhľadňa, ktorú obkolesujú už iba základy múrov. My v tejto chvíli vstupujeme dreveným schodiskom do udržiavanej veže. Výhľady sú skúpe, tam niekde v hmle, ktorá nás neustále sprevádza, môžeme len tušiť v diaľke Lučenskú kotlinu s Fiľakovom a Fiľakovským hradom. Pri odchode niekdajšou hradnou bránou prechádzame okolo bazaltových stĺpov, na ktorých stojí pamätná tabuľa venovaná spomienke na slávneho maďarského básnika Sándora Petőfiho. Navštívil tento hrad v roku 1845. Spod múrov hradu Salgó pokračuje trasa po červenej turistickej značke smerom na Eresztvény. Len tri oddychové kilometre privádzajú naše kroky do dedinky Somoskő. A onedlho sa opäť ocitáme v minulosti. Na hrade Šomoška (505 m.n.m). Pri porovnaní s hradom Salgó je hrad Šomoška situovaný o vyše sto metrov nižšie. Jeho ruiny sa rozkladajú v chotári obce Šiatorská Bukovinka v Lučeneckom okrese a ležia v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Vlastne celý hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška. Hrad mal vo víre storočí viacero názvov. V roku 1323 sa nazýva castrum Somoskew, čo znamená Drieňový Kameň. Hrad začínajú stavať v rozmedzí 13. a 14. storočia Kačičovci. Ako stavebný materiál využívajú čadičové kvádre, ťažené priamo v hradnom kopci. Keďže sú pozostatkom ešte z vulkanickej činnosti, je to prirodzená voľba. Pri stavbe sa podarí odkryť povestný „kamenný vodopád“ starý 4 milióny rokov. Vznikol z bazaltovej lávy, ktorá stuhla v kráteri bývalej sopky pod zemským povrchom. Porážkou povstania Františka II. Rákocziho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný a od tých čias sa nachádza v ruinách. Hrad je súčasťou Náučného chodníka Somoška, ktorý prechádza rovnomennou Národnou prírodnou rezerváciou. Dôvodom ochrany je nielen zachovaný vulkanický reliéf, ale aj pestrá mozaika rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Veľká časť materiálu použitá na chodníku má pôvod zasahujúci až do doby ľadovej. Popod hrad sa tiahne kamenné more, okolo ktorého prechádzame značenou trasou smerom na Mačaciu (460 m.n.m). Po ceste natrafíme na násyp bývalej banskej železnice s banským huntíkom. Na Mačacej sa nachádza kedysi preslávený kameňolom a drevená vyhliadková veža. Chodník lesom nás napokon zavedie až na parkovisko.

Ako to už na našich akciách chodí, občas sa nájde aj pár zatúlancov a čuduj sa svete vedených stále tými istými členmi, čo majú už asi akoby záľubu strácať sa a stále sa na akciách ponáhľať. Tentoraz sa to stalo asi aj preto, že znova nepočúvali inštrukcie na začiatku trasy a dali počas prechodu maďarským územím a ich nekvalitným chaotickým turistickým značením na svoju nesprávnu intuíciu. Od hradu Salgó ich nohy zaviedli inou, neplánovanou trasou, z ktorej sa museli potom vracať na tú správnu značku. Celkom si tak pôvodnú trasu predĺžili o cca 7 kilometrov. Počkali sme chvíľu na hrade Šomoška a aspoň sme sa dozvedeli načo svojimi tuláckymi cestičkami natrafili.

Domov odchádzame bohatší o nové zážitky, ale i vedomosti. História je svedectvom minulosti a mnoho príbehov si navzájom odovzdávame z generácie na generáciu. Tie ostávajú nielen v slovách, ale žijú i v našich činoch. Sú všade navôkol kam oko dovidí, v horách, bralách a kameňoch, ako i v meniacej sa tvári ročných období. Raz tu aj my čosi po sebe zanecháme.

Andrea Blahová

KST TO KOS Rimavská dolina

 DSC0265

 DSC0291

 DSC0398

Copyright ©2011 Mestský úrad Tisovec, Námestie Dr. V. Clementisa 1, 980 61 Tisovec, Tel: 047 5603888, Fax: 047 5603838

webmaster: Michal Stejskal; Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Publisher LOGIN